reklama

Boží teasing

Na bordel vo svojom aute som patrične hrdá a beriem ho ako súčasť mojej síce oklieštenej, ale slobody. Je to taký môj malý interný protest voči ...hm, asi všetkému. Drobná a neškodná úchylka, ale poteší :o)  Aj môj syn to berie ako ďalší priestor na hranie, takže knižky, hračky, omaľovanky, výkresy, šarkan a mapy, podľa ktorých ma naviguje s vážnou tvárou, sú našou bežnou cestovnou výbavou.  Ale zase sme ready na čokoľvek.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Mám aj šuflíček, ktorý volám „sladké čierne svedomie“ – sú v ňom zašité obaly od všetkých čokoládových tyčiniek, ktoré ma udržujú v dobrej nálade, keď sa inak život serie.  Vždy, keď už sa svedectvá mojej slabosti začnú povaľovať po zemi, šuflíček debordelizujem. Lebo veď svedomie treba mať čisté. Pri poslednom upratovaní som zistila, že sa život asi serie dosť. Alebo by som bola menej odolná a potrebovala viac dopingu?

Tvorivá atmosféra v kufri mala za následok, že vrecko so zemiakmi nebadane mrzlo celú krutú zimu niekde medzi kosačkou na trávu, snehovými reťazami, nemrznúcou zmesou do ostrekovačov a letnou dekou na piknik. S odmäkom sa však zemiaky prihlásili o slovo a to tak neodbytne, že som nakoniec Sárinke venovala kompletné čistenie v ručnej autoumývarni. Kým som ju tam odviezla, odsťahovala som svoj secondlife do bytu – susedia si asi mysleli, že sa k nám sťahuje úderka príbuzných z ázijskej krajiny, lebo som to vláčila na trikrát. Konečne som našla svoju zimnú vestu a aj gumáky z Rempa. Netušila som, koľko cedečiek sa môže v aute voľne pohybovať a tiež som pochopila, kam miznú všetky moje rukavice a šály.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už pár dní mám v aute podivný poriadok, skrinka sladkého čierneho svedomia je prázdna a ani kosačka mi zatiaľ v kufri nelieta. Môj syn sa vzadu nudí a tak vymýšľa blbiny, vďaka ktorým som išla z Petržalky do Devínskej cez Stupavu.

Stála som dnes na prístavnom moste v obligátnej rannej zápche a na moje vypulírované čelné sklo dopadla trojkombinácia od nejakého operenca. „Ty kokos, osral ma vták!“, vykríkla som kamoške do telefónu práve vo chvíli, keď sme sa vzájomne utvrdzovali v dennej dávke životnej skepsy a zahmlených obzorov. „Choď rýchlo podať Lotto, Pánboh Ti dal znamenie!“

Nešla som. Pánboh to tiež mohol myslieť ako vtipný teasing a vtáci by mi mohli auto osierať  kľudne aj niekoľko týždňov bez toho, aby som trhla jackpot. Mám ja na neho iné prosby a priania a nechcem si to vyčerpať na lotto. Tam iba stačí uhádnuť správnu kombináciu. Sú ale veci, v ktorých môže byť priazeň na najvyššom mieste jediným východiskom. A tie sú dôležitejšie, než všetky prachy sveta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A okrem toho - kým na mňa serú iba vtáci, je to v kľude:o) 

Andrea Trávničková

Andrea Trávničková

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mama a som za to nesmierne vďačná. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu